Dom Maríny a zámky lásky

K domu, kde bývala najväčšia múza slovenskej poézie, prichádzajú zamilované páry a na kovové mreže primykajú svoj Zámok lásky. Kľúče odhodia do neďalekej fontány na námestí, aby takto uzamknutý sľub lás­ky vydržal naveky. Na mreži sú stovky zámkov, najviac ich pribúda na Valentína.

V roku 1836 sa v Štiavnici stretli vtedy šestnásťročný študent evanjelického lýcea Andrej Braxatoris z Krupiny a rovnako stará Mária Pischlová. Andrej, ktorý neskôr prijal umelecké meno Sládkovič, študoval na lýceu osem rokov. Bol chudobný a štúdium často prerušoval, aby si privyrobil. Rodina Pischlovcov, patriaca k bohatšej vrstve, bývala vedľa kostola sv. Kataríny na námestí sv. Trojice. Do domu Pischlovcov prišiel Andrej ako domáci učiteľ a s Marínou si okamžite padli do oka. Aj keď jej rodičia ich láske nepriali, dvojica si vymenila prstienky. Ich láska však ostala nenaplnená. Keď Andrej odišiel študovať teológiu do Halle (Nemecko), nešťastnú Marínu na želanie matky v máji roku 1845 vydali za bohatého pernikára Juraja Gerzsöa.

Tak vďaka nenaplnenej láske vznikla najväčšia slovenská milostná báseň – Marína.